Články o našom pobyte v Anglicku , ktoré boli publikované v Castrum Novum
Základná škola, Hradná 22, Nové Zámky
Deň prvý
Čas: 02.00 hod., zraz - pred ZŠ Hradná
Do Anglicka sme leteli z Viedne lietadlom, učitelia i žiaci, a pristáli sme na druhom najväčšom letisku v Európe – Heathrow.
Fotka Letisko
Samotná cesta bola zážitkom. V Londýne na nás čakal autobus a my sme sa vybrali na cca 300 km dlhú púť do nášho prechodného bydliska a novej školy. Prvou zastávkou bolo Salisbury, mestečko, v ktorom bol prenádherný chrám. Žiaľ, nemohli sme ho navštíviť, lebo bol práve v rekonštrukcii. Čo nás ale upútalo, zaujalo a veľmi sa nám páčilo ? Nenútenosť a samozrejmosť, s akou si mládež i dospelí po vyučovaní alebo po práci posadali na trávniky v parku, desiatovali, bavili sa navzájom a my sme pociťovali úžasnú priateľskú atmosféru a uvoľnenosť.
Fotka Salisbury
Keď odchádzali, neostala na tráve ani smietka. Nám sa o tom môže iba snívať, hoci by sme veľmi chceli, aby sa to zmenilo. Možno, že so zmenou začneme práve my. Nepremeškali sme ani príležitosť „ zatelefonovať “ si z typických anglických telefónnych búdok.
Stonehenge je známy širokej verejnosti po celom svete. My sme ho videli na vlastné oči, zažili sme jeho mysterióznu atmosféru a pozorovali sme karavany, ktoré sem prichádzali z rôznych kútov sveta. Nebolo ich málo – Japonci, Arabi, Indovia, Američania.... O tri dni mal totiž nastať letný slnovrat a jedna z mnohých teórií je, že Stonehenge bolo akési observatórium s najstaršími slnečnými hodinami z obdobia 2600 rokov pr.n.l. Obrovské megality nestrácajú nič zo svojho dávnovekého tajomstva ani dnes. Túžili sme sa ich dotknúť, ale sme nemohli, lebo boli ohradené.
Fotka Stonehenge
Ďalším prekvapením bolo, že sa nachádzali asi 50 metrov od frekventovanej cesty. Na vlastné oči sme videli kňažku – druidku vo funkcii miestnej sprievodkyne. Unavení, trochu zmĺknutí z prežitých dojmov, sme nastúpili do nášho autobusu a zastavili sme sa až v Barnstaple, kde si nás „rozobrali “ hostiteľské rodiny.
Deň druhý : Ako sme sa stali najzaujímavejšou atrakciou Barnstaple
Prvá cesta do školy – úplne iné domčeky ako u nás, rozdielne v meste a zástavbovej časti. Zaujalo nás, že boli prakticky všetky v prenájme, nakoľko Angličania veľmi často cestujú za prácou na rôzne miesta, a preto sa nefixujú sa svoje domovy tak, ako my.
Prvá vyučovacia hodina: fantastickí učitelia, ktorých sme volali jednoducho: Kirsty, Phil. Dospelí mali svojho lektora Matta. Hneď si nás získali mimoriadne srdečným prístupom a nekonvenčným zoznámením sa. Bola to vlastne prvá výučbová lekcia, v ktorej sme prezradili o sebe to najpodstatnejšie - od rodiny až po naše súkromné koníčky. Zároveň sme aj my dostali informácie o našich lektoroch i o meste Barnstaple. Nebolo to samoúčelné, lebo hneď nasledovala naša prvá úloha. Každý z nás dostal do rúk papier s otázkami o meste, na ktoré sme museli nájsť odpovede podľa mozaiky na dlažbe. Nachádzala vonku, neďaleko školy. Nám napadlo, že by sme si vedeli hneď predstaviť naše námestie v podobnom štýle. Je to nielen zaujímavé, pekné, poučné, ale zároveň i propagačné. Predstavte si, že sme z týchto informácií vytvárali celé vety a podávali ucelenú správu o meste – po anglicky.
No a teraz o tom, ako sme sa stali najzaujímavejšou atrakciou !
Popoludní sme boli v múzeu, kde sme videli fantastické exponáty z obdobia prvej a druhej svetovej vojny. Nasledovalo prvé prekvapenie. Po prehliadke sme vyšli von a už z diaľky sme videli zvláštnu dlhú postavu v smokingu s vysokým klobúkom - cylindrom na hlave. Hurá! - bol to náš sprievodca Tom. Upriamil na nás pozornosť celého mestečka. Že ako ? Prešiel s nami významné miesta v mestečku a pri každom z nich silno zakričal oujeeeeeeee oujeeeeeeeej ! S takou intenzitou, že sa za nami otáčali hlavy všetkých okoloidúcich. Hneď im oznámil, že sme zo Slovenska a pri viacerých pamätihodnostiach sme odpovedali na zvedavé otázky domácich. Takto sme sa zaslúžili o to, že v mestečku Barnstaple sa dozvedeli o Slovensku, o našom meste a o našej škole.
fotečky
Naozaj platí odveká múdrosť, že je lepšie raz vidieť ako tisíckrát počuť. Ale pekne po poriadku. Vyučovanie začínalo tak, ako každý deň - veľmi zaujímavo. V skupinách i vo dvojiciach sme spracúvali naše vedomosti, ktoré sme získali v predchádzajúcich dňoch pri výučbe a pri rozhovoroch s hostiteľskými rodinami.
Lektor Matt nás oboznámil so zaujímavými reáliami, týkajúcimi sa druhej svetovej vojny a vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii. Angličania si nesmierne vážia svoju históriu, sú na ňu pyšní a nevynechajú ani jedinú možnosť, aby ju pripomínali svojim hosťom , návštevníkom, ale hlavne sami sebe. Čo nás všetkých bavilo bola skutočnosť, že sme prakticky každý deň mali spojenú teóriu s praxou. Tak i teraz. Po zopakovaní si historických skúseností sme sa vybrali na tvár miesta. A verte nám, bol to úžasný zážitok . Vstup spojeneckých vojsk a ich vylodenie v Normandii počas druhej svetovej vojny sa nám vryl do pamäti a nikdy naň nezabudneme. Na vlastné oči sme videli miesta, po ktorých kráčali vojaci spojeneckých vojsk vedení americkými cvičnými dôstojníkmi. Počuli sme šum mora a kulisy okolitých skál nám evokovali film Zachráňte vojaka Ryana, najmä hrôzostrašnú úvodnú pasáž. Táto pláž bola pomerne dlhá a my sme sa vžívali do pocitov vojakov a dôstojníkov, z ktorých mnohí vedeli, že sa už domov nevrátia. Matt nám ukázal pamätník pripomínajúci tieto udalosti. Nebol klasický, taký, na aký sme zvyknutí u nás. Bol súčasťou okolitej prírody. Žulová skala a na nej kovové tabuľky s textom, ktorý pripomínal a vyzýval : “ Takéto hrôzy už nikdy viac.“ Odchádzali sme s hlbokými dojmami a cestou pri členitom pobreží sme si všimli lavičky slúžiace na odpočinok. Čo bolo na nich zaujímavé? Tabuľky s menami a údajmi o rodine, ktorá ich nechala postaviť. Nepoškodené !
Nabudúce o kontroverznej soche Verity.
V prekvapivo krásny slnečný deň sme sa vybrali na výlet do Combe Martin a Ilfracombe. Aj mnohé iné mestá v Severnom Devone nesú pomenovanie combe, čo sú pozostatky z francúzštiny a značia, že mesto sa nachádza v údolí. My sme náš výlet začali prehliadkou nádherného prístavného mestečka Combe Martin na pobreží Atlantického oceánu. Naše dopoludňajšie teoretické vyučovanie vyústilo do zhrnutia prehľadu živočíchov a rastlín, nachádzajúcich sa v danej oblasti. Preto sme i diskutovali na tému ochrany životného prostredia, najmä v súvislosti s vplyvom prílivu a odlivu na miestny ekosystém. Potom sme pokračovali do Ilfracombe, ktorého najväčšou pýchou je socha Verity (Pravda), vytvorená svetoznámym sochárom Damienom Hirstom. Táto majestátna dvadsaťmetrová socha sa týči nad prístavom od roku 2012. Jej kontroverzný vzhľad v ľuďoch vzbudzuje zmiešané pocity. Je to socha nahej tehotnej ženy stojacej na knihách ( múdrosť a vzdelanie ). V ruke drží meč ( boj za spravodlivosť) a váhy ( právo ). Polovica jej tela je zahalená kožou a druhá odhaľuje jej svaly, tkanivá, ľudský plod a kosti. Našou úlohou bolo zistiť, kde konkrétne sa socha nachádza a zároveň podľa dotazníka zhromaždiť názory miestnych obyvateľov na ňu. Mali sme radosť z toho, že konverzácia nám nerobila žiadne problémy. Zistili sme, že názory sa rôznia. Niektorým sa socha páčila, iní ju odsudzovali, ďalším zasa bola jej anatomická časť odporná. Podľa týchto názorov sme sa rozdelili do troch skupín a každá obhajovala jeden názor : prvá – socha sa páči, druhá – socha sa nepáči, tretia – neviem sa rozhodnúť. Úlohou prvých dvoch skupín bolo presvedčiť tretiu – nerozhodných. Podarilo sa to prvej skupine. Dôvody : pravda je vždy iná, ako sa javí. Nie je dôležitý pekný povrch a pozlátko, ale to, čo sa ukrýva pod ním, či sa nám to páči, alebo nie. V podstate sa všetci oslovení miestni obyvatelia zhodli v tom, že socha je pre nich pozitívum. Upadajúca dedina sa dostala do pozornosti nielen obyvateľov Veľkej Británie, ale i zahraničných návštevníkov, práve kvôli nej. Vy sami máte možnosť vytvoriť si názor – sochu vám ponúkame z oboch pohľadov.
Nabudúce niečo o mestečku Exeter.
V sobotu 22. júna sme absolvovali celodenný výlet do Exeteru. Toto administratívne centrum Devonu bolo pomenované podľa rieky Exe, na ktorej leží. Naším sprievodcom bol Richard, človek, ktorý vedel o tomto meste asi všetko.
Prvou zaujímavosťou a naším jedinečným zážitkom bolo, že práve návšteva Exeteru bola jedinou, počas ktorej sme v Anglicku naozaj poriadne zmokli. Stalo sa nám to počas presunu od parkoviska autobusu k informačnému centru v historickom centre mesta. V informačnom centre, v ktorom sa začína väčšina turistických návštev Exeteru, sme si pozreli krátky dokument o jeho bohatej histórii i súčasnosti.
Po krátkej prechádzke ulicami historického centra sme navštívili miestne múzeum. Royal Albert Memorial Museum bolo v roku 2012 vyhlásené za Múzeum roka vo Veľkej Británii a my sme sa na vlastné oči presvedčili, že právom. Okrem vzácnych zbierok výtvarných diel významných britských maliarov ponúka aj unikátne zbierky exponátov z čias Rímskej ríše, starovekého Egypta i Mezopotámie.
Našou ďalšou zastávkou bola katedrála v Exeteri. Táto skvostná stredoveká stavba, dokončená okolo roku 1400, sa môže pýšiť nielen unikátnymi astronomickými hodinami z 15. storočia, ale najmä najdlhším neprerušeným klenutým stropom v Anglicku. V súčasnosti katedrála stále plní aj svoju duchovnú funkciu a je sídlom biskupa z Exeteru.
Popoludňajší program doplnila prechádzka historickými i modernými štvrťami mesta, počas ktorej sme si viacerí kúpili zaujímavé suveníry, ktoré nám budú, okrem nezabudnuteľných spomienok, pripomínať návštevu tohto historického klenotu Devonu.
fotka
24.6.2013 deň siedmy - pondelok
od 8:45 do 12:15 vyučovanie
poobede výlet do zábavného parku Mliečna dráha v blízkosti mestečka Clovelly
Po dni strávenom s našou anglickou rodinou (Family Day) sa začal druhý týždeň nášho pobytu. S hlavou plnou zážitkov z víkendu sme pomaly kráčali do školy. Nadšení, sebavedomí a hrdí na seba, že napriek počiatočným obavám z neznámeho prostredia a problémov pri komunikácii v cudzom jazyku sa naše obavy ukázali ako neopodstatnené! Čakal nás ďalší skvelý deň! Doobeda vyučovanie – vďaka zaujímavým aktivitám sme nabrali stále viac a viac odvahy na konverzovanie. V tento deň sme sa „vybrali“ na opustený ostrov a mali sme napísať zoznam desiatich vecí, ktoré by sme si tam zobrali so sebou a zdôvodniť, prečo práve tie. S našimi lektormi bola sranda. Dokázali sme o vtipných príhodách rozprávať tak dlho, že sme dobrovoľne zostali aj cez prestávku. Prišiel obed a my sme boli pripravení na veľké dobrodružstvo. Ak sa hľadá zábava v Devone, Zábavný park Mliečna dráha (The Milky Way Adventure Park) v blízkosti Clovelly má všetko ! Kozmický Typhoon je najvyššia, najrýchlejšia a najdlhšia horská dráha v Devone. Má i vnútorné dobrodružné ihrisko nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Videli sme aj zaujímavé ukážky z výcviku živých dravých vtákov a veľmi poučná bola aj prehliadka rôznych hospodárskych zvierat. Bolo to úžasné . Praktické vyučovanie s atrakciami pre všetky vekové skupiny sa nám nesmierne páčilo. Vybláznili sme sa na horskej dráhe, šmýkačkách, autíčkach a báli sme sa pri strašidlách. Mimoriadnou výhodou celého zábavného areálu je to, že sa dá využívať aj v prípade nepriaznivého počasia. Pre nás bolo dôležité i to, že sme sa neustále zdokonaľovali v anglickom jazyku takým spôsobom, že sme si to vôbec neuvedomovali. Veď komunikácia so všetkými tam prítomnými prebiehala v tomto jazyku, podobne ako v miestnom obchodíku so suvenírmi a sladkosťami, v ktorom sme náš úžasný deň s nezabudnuteľnými zážitkami zavŕšili.
Clovelly
Po vyučovaní a aktivitách sme sa opäť vybrali do jednej malebnej dedinky – Clovelly – v štvrti Torridge v Devone. Jednou z najvýznamnejších častí je skutočnosť, že celá dedina (s možnou výnimkou čajovní), je v súkromnom vlastníctve rodiny Hamlyns od roku 1738. Obec teraz vlastní a spravuje, cez nadáciu The Clovelly Estate Company, John Rous (známy miestne ako JR), ktorý sídli v majestátnom dome súdu na hornom konci obce.
Hlavnou turistickou atrakciou je strmá, pešia, dláždená hlavná ulica s oslami a krásnym výhľadom na Bristol Channel. Dedinu zastrešuje hustý les a prekvitá tu mnoho rastlín. Ako sme sa dozvedeli, Clovelly je bývalá rybárska dedina plná kurióznych ulíc lemovaných domami, malým počtom obchodov a kaviarní. Nedostatok dopravného prístupu viedol k dodávke tovaru vykonávanej na saniach.
Pozreli sme si vodopád pri brehu, ktorý nás zaujal hlavne tým, že sa za ním nachádza jaskyňa, kde sa podľa legendy narodil kúzelník Merlin z doby Kráľa Artuša, legendárnej postavy britskej mytológie.
Sediac na balvanoch, z ktorých mólo bolo vyrobené, sme si predstavovali hlasy rybárov, ktoré sa miešali s hlasmi žien a ich mnoho detí. Vŕzgali navijaky a bolo počuť vzdušné chvenie malých lopatiek a plachiet. Belšie balvany na brehu boli hnedé zo sušenia siete. Lúčili sme sa s pohľadom na tú najmodrejšiu vodu, v ktorej sa odrážali krásne formy červenohnedých útesov , bohato zalesnených. Pod jasnou oblohou bola samotná obec ponorená do letných slnečných lúčov.
Lynton a Lynmouth
Ďalší deň...ďalšie zážitky...takto sme sa prebúdzali do nového rána. Po vyučovaní nás čakal opäť jeden výlet. Počas celej cesty nás sprevádzala voda. Z autobusu sme vystúpili v krásnom skalnatom údolí, z ktorého sme po strmom pobreží oceánu kráčali až do Lynton-u. Lovili sme morské mušle a preskúmali sme toto chladné prímorské miesto. Prehliadli sme si múzeum a mestečko, cez ktoré tečie rieka West Lynton River. Voda z rieky napája zvláštnu železnicu, skutočne unikátnu, práve kvôli vodnému pohonu. Má len dva vagóny a tie sa pohybujú: jeden smerom hore strmou skalou a druhý dole. Takýto vagónik vyviezol aj nás do mestečka Lynmouth a po prehliadke sme sa vrátili do Barnstaple.
